Zabúdať nie je vždy bežné: Čo je subjektívny pokles kognície?
Zdravý životný štýl môže znížiť riziko demencie a aj spomaliť jej priebeh.
Pamäť je jednou z najdôležitejších schopností nášho mozgu. S pribúdajúcim vekom si mnohí z nás začínajú všímať zmeny – občasné zabudnutie mena známeho, ťažkosti s nájdením slov alebo stratu myšlienky uprostred vety. Väčšinou ide o prirodzený proces starnutia. No niekedy tieto zmeny môžu znamenať viac.
Čo je subjektívny pokles kognície?
Subjektívny pokles kognície (z angl. subjective cognitive decline, ďalej SCD) je pojem označujúci stav, keď si človek všíma zhoršenie svojich poznávacích funkcií – najčastejšie pamäti – v porovnaní s tým, ako fungoval v minulosti. Dôležité je, že pri odbornom testovaní sa nezistí žiadna porucha. Ide teda o subjektívny (vnútorný) pocit, nie objektívne potvrdené zlyhanie.
Prečo je dôležité SCD rozpoznať?
Aj keď nejde o chorobu, SCD môže byť prvým signálom blížiacej sa poruchy pamäti, napríklad Alzheimerovej choroby. Včasné rozpoznanie zmeny môže pomôcť prijať opatrenia na ochranu mozgu a zdravia celkovo.
Ako SCD spoznáte?
Môže ísť jednoducho o pocit, že vám to už „nemyslí“ ako kedysi. Ľudia často popisujú aj obavy z toho, že zabúdajú viac, ako ich rovesníci.
Kedy vyhľadať odborníka
Ak zmeny pretrvávajú niekoľko mesiacov, zhoršujú sa alebo si ich všimnú aj vaši blízki, je vhodné poradiť sa s lekárom – všeobecným lekárom, neurológom, psychiatrom alebo psychológom. Diagnostika zahŕňa rozhovor, sebaposudzovacie dotazníky a prípadne testy pamäti a iných poznávacích funkcií.
Čo môžu byť príčiny subjektívneho poklesu?
Nie vždy ide o začiatok demencie. Príčinou môže byť depresia, úzkosť, stres, nespavosť, užívanie niektorých liekov alebo normálne starnutie. Aj chronické choroby ako cukrovka alebo vysoký tlak môžu ovplyvniť funkciu mozgu.
Kto je viac ohrozený tým, že sa bude subjektívny pokles objektívne zhoršovať?
Vyššie riziko zhoršovania subjektívneho poklesu kognície majú najmä ľudia, u ktorých sa ťažkosti týkajú predovšetkým pamäti, objavili sa v posledných rokoch (najmä po 60. roku života) a postupne pretrvávajú alebo sa zhoršujú. Riziko je vyššie aj vtedy, keď sú tieto zmeny sprevádzané výraznými obavami („bojím sa, že je to začiatok demencie“) a keď si zhoršenie všíma aj blízka osoba. Pravdepodobnosť progresie ďalej zvyšuje vyhľadanie odbornej pomoci pre tieto ťažkosti a prítomnosť biologických rizikových faktorov spojených s Alzheimerovou chorobou (napríklad genetická záťaž či pozitívne biomarkery).
Čo robiť v rámci prevencie?
Zdravá strava, pravidelný pohyb, dostatok spánku, aktívny spoločenský život a tréning mozgu (čítať, naďalej sa učiť nové veci) sú najlepšou prevenciou. Vyhýbanie sa stresu a duševná pohoda sú rovnako dôležité.
Čo môžete urobiť dnes
Všímajte si zmeny, rozprávajte sa o nich s blízkymi. Navštívte lekára, ak máte obavy. Nečakajte, kým problémy ovplyvnia váš každodenný život. Čím skôr, tým lepšie.
Text vznikol ako súčasť projektu Early ND, “Zavedenie nových výskumných konceptov pre včasné štádiá neurodegeneratívnych ochorení a validácia diagnostických nástrojov pre ich hodnotenie”. „Financované EÚ NextGenerationEU prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR v rámci projektu č. 09I01-03-V04-00013