Preskočiť na obsah

Rodinná súdržnosť

Opatrovanie o človeka s Alzheimerovou chorobou, alebo aj iným typom demencie nemôže zvládnuť jedna osoba sama. Narastanie záťažových situácii odzrkadľuje aj emocionálne prežívanie opatrovateľa. 

Zdieľanie sa znamená úľava

Tí, ktorí nie ste v priamom a v pravidelnom kontakte so svojou blízkou osobou s demenciou - buďte vnímavý voči prejavom toho, ktorý je pri nej 24 hod. 

Ak máme problém, ktorý nás trápi prirodzene máme tendenciu ho prinášať do rozhovorov, opakovať situácie, ktoré sa nám stali, a neustálu potrebu ich riešiť. Niektoré situácie však nemajú riešenie, a preto jediným riešením je danú situáciu prijať. K tomuto prijatiu je dôležité, aby sme veci mohli jasne definovať, čo sa najčastejšie deje v komunikácii s druhými. Preto nechajte opatrovateľa- otca, mamu, súrodenca a pod. hovoriť o tom čo ho trápi, zaujímajte sa o to, pýtajte sa a predovšetkým neodsudzujte jeho konania. 

Vyčerpanosť z opatrovania smeruje často k načretiu na dno vlastných síl. Čím viac priestoru na rozprávanie, tým viac priestoru na ventiláciu a získanie úľavy.

Ako môžu byť deti v rodine nápomocné?

Do starostlivosti môžu byť zahrnuté aj staršie deti, ktoré môžu vypomôcť so strážením, alebo vypĺňaním programu. Tým vytvárame priestor aj pre podporu vnímavosti voči slabým už od mladého veku.

Nebojte sa mládež do tohto procesu zapojiť, vnúčatá sú viac flexibilné a nie sú tak emocionálne zaťažené zmenami, ktoré demencia prináša.

Niekedy si myslíme, že ich nebudeme zaťažovať majú dosť svojich povinností. Nechám si to až na neskorší čas keď to bude ťažšie.

Ale pozor! Ak sa naučia byť vnímaví už v začiatkoch bude pre nich jednoduchšie vykonať starostlivosť aj vo vyšších štádiách ochorenia.

Pripomínajme si, že benefit do života, ktorý im máme možnosť odovzdať je byť citlivejší k potrebám druhých. Rodina je priestor, kde sa to môžu naučiť.